Warning: A non-numeric value encountered in /nfsmnt/hosting1_1/4/3/437cc815-5a4d-42cc-8e17-38cfe7e7e5df/spozahranic.com/web/wp-content/themes/simplearticle-v1-05/include/gdlr-admin-option.php on line 10
Spoza Hraníc S Alexandrou o Mexiku a živote na cestách - Spoza Hraníc
16
júl
2014
0
pyramídy Teotihuacan v Mexiku

S Alexandrou o Mexiku a živote na cestách

Povedať, kde presne Alexandra momentálne žije, je pomerne ťažké, pretože nežije prakticky nikde a zároveň tak nejak ,,všade“. Väčšinu roka strávi na cestách po svete, počas ktorých si odskočí oddýchnuť na Slovensko – za rodinou a priateľmi. Od osudného marca 2011, kedy sa odsťahovala z talianskeho Brindisi, kde sa dobrovoľne rozlúčila s prácou letušky, nemá žiaden domov. Ale podľa jej vlastných slov, ako doma sa cíti všade.

 

Alexandra, čo ťa priviedlo k tomuto životnému štýlu a prakticky k neustálemu cestovaniu?

Už odmalička som vedela, že chcem cestovať. Neviem ani prečo, lebo nikto z mojej rodiny vlastne nijako zvlášť necestoval, keď nepočítam krátke výlety po okolitých krajinách. Asi ma k tomu viedla tvrdohlavosť a chcela som všetkým ukázať, že cestovať sa dá a človek sa pri tom naučí viac ako v škole. Hneď po strednej škole som odišla do Olomouca na vysokú a odvtedy som už 11 rokov prevažne v zahraničí. Okrem Slovenska som žila už v šiestich krajinách a nemienim sa tak skoro zastaviť :D

 

cestou do pralesa v Paname

cestou do pralesa v Paname

Ako si sa pripravila na svoju prvú cestu, kde a ako si čerpala informácie?

Samozrejme na internete. Keď som konečne dokončila aj druhé Mgr. štátnice, podala som v práci letušky mesačnú výpoveď hneď na druhý deň. Za mesiac som dala väčšinu mojich vecí na charitu, to najdôležitejšie som poslala domov na Slovensko, napísala pár mailov, prečítala pár článkov a odletela som do Mexika. Mexiko bolo mojou vysnívanou krajinou už roky, takže som o ňom vedela veľa a nebolo nutné zbierať množstvo nových informácií. Na cestu som zbalila len 1 malý príručný kufor a ruksak, klobúk na hlavu a išla som.

Aké boli tvoje prvé plány a očakávania?

Očakávania boli tie najväčšie, lebo predtým som snívala o Mexiku snáď každý deň po dobu najmenej 10 rokov, čo som sa venovala štúdiu španielčiny. Milujem ruiny, Aztékov, Mayov a latino kultúru všeobecne, ale to, čo ma čakalo, bolo ešte krajšie ako všetky sny. Zamilovala som si Mexiko ešte viac a je to moja najobľúbenejšia krajina na svete a nemyslím, že sa to niekedy zmení. Môj plán bol taký, že počas troch mesiacov som chcela precestovať toho čo najviac okrem severu, kde to je nebezpečné. Mala som naplánovanú približnú trasu z hlavného mesta, trošku na sever, západ, juh a nakoniec cez polostrov Yucatán karibským pobrežím naspäť do hlavného mesta, čo som aj (celkom sama) uskutočnila.

Čo bol na začiatku tvoj najväčší problém, prekážka?

Asi to, že všetci v mojom okolí si mysleli, že som sa zbláznila, keď som začala blogovať, nechala “dobrú“ prácu letušky a odišla do jedného z najnebezpečnejších štátov na svete. Mne osobne to tam prišlo napr. menej nebezpečné ako v Španielsku, ale, samozrejme, určitým miestam som sa vyhýbala.

 

s domorodým obyvateľom, a.k.a. Indiánom v Mexiku

s domorodým obyvateľom, a.k.a. Indiánom v Mexiku

 

Zaujímaví sú vždy aj všetci tí ľudia, ktorých stretávam “náhodne“ v rôznych častiach sveta a ako si dokonale rozumieme už po hodine, dokonca často lepšie ako s ľuďmi, ktorých poznám roky. Cestovanie naozaj otvára oči v rôznych smeroch.

 

Ako by si napríklad hodnotila celkovú životnú úroveň v Mexiku?

V Mexiku nenormálne vidno veľké rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Je to tam presne naopak ako v Európe. Tam je málo ľudí strednej vrstvy, ale hneď vedľa seba sú vily milionárov a potom chatrče pomaly bezdomovcov, čo nemajú nič. Tak to tam je bežné, že sa ani mestá nedelia na štvrte, ale všade sa vedľa seba nájdu príbytky tých extrémov, ľudí, ktorí nevedia čo s peniazmi a tých, čo bojujú o každé sústo zo dňa na deň. Milé tam je to, že aj tí najchudobnejší by vám väčšinou dali aj to posledné, čo im ešte ostalo. Napriek tomu sa v Mexiku stretneme s málo ľuďmi, ktorí by boli nešťastní, takže by sme sa z ich nemateriálneho života mali poučiť čo najviac.

Ako vnímajú cudzincov?

Podľa môjho názoru väčšinou dosť pozitívne. Mexiko žije prevažne z turizmu a takí čašníci tiež hlavne z toho, koľko sprepitného im necháme, takže sa o vás budú všetci až extrémne starať. Ale nie tak ako v USA, nie afektovane a trochu umelo, ale vidno, že to je prirodzené. Zlú skúsenosť som tam z tohto pohľadu vôbec nemala, takže sa budete cítiť ako doma.

 

návšteva kmeňa Embera v Paname

návšteva kmeňa Embera v Paname

Akí sú tam ľudia?

Ako som už spomenula, Latino ľudia sú veľmi otvorení, príjemní, milí a radi pomáhajú. Mám dlhé roky kopu kamošov Mexičanov, ktorí neustále sledujú, kde cestujem, stále to komentujú a posielajú mi objatia a pusinky, aspoň tie virtuálne. A Mexičania sú obzvlášť sympatickí, nech sa v správach hovorí čo len chce. Sála z nich pozitívna energia široko ďaleko, čo už len samo o sebe vám spríjemňuje náladu. Stačí mi byť v Mexiku a nepotrebujem nič iné na to, aby som bola šťastná. Myslím, že to hovorí za všetko :)

Ako by si zhrnula svoje pocity z krajín, ktoré si navštívila?

Mne osobne je najbližšia latino kultúra, čiže Mexiko a celá stredná a Južná Amerika. Tam sa cítim skvele a milujem ich jednoduchší, ale o to šťastnejší spôsob života. Tam sa ľudia viac usmievajú, viac vyjadrujú svoje pocity a viac sa tešia každej maličkosti. Chodím tam väčšinou keď majú dobré počasie, aby som relaxovala aj na pláži, takže dažďu a zime sa vyhýbam čo najviac. Stravu mám tiež rada, hlavne veľa tropického ovocia a kde sa dá, tak aj čerstvé kokosy.

Zase naopak, Áziu mám tiež rada (Filipíny sú asi mojim tretím naj štátom po Mexiku a Kostarike), ale chýbajú mi tam tie pocity a to, že sa nemôžem len tak s hocikým porozprávať, ani objať. Severná Amerika je ok, má veľa výhod, ale vadí mi tam tá prehnaná civilizácia a ceny. Myslím, že to mi bude trochu prekážať aj v Austrálii, keď sa tam raz dostanem, lebo sú oveľa lacnejšie krajiny, kde sa dá žiť úplne pohodový život za menej.

 

s pracovníkmi hotela Blue Osa v Kostarike, moja nová rodina

s pracovníkmi hotela Blue Osa v Kostarike, moja nová rodina

 Viacero ľudí si myslí, že na cestovanie potrebuje ovládať jazyky a mať obrovské sumy na účte, ako hodnotíš tento názor, ako skúsená svetobežníčka?

Tak ja hovorím plynule anglicky a španielsky, niečo málo ešte taliansky a úplne mi to stačí. Poznám ľudí čo nevedia dobre ani anglicky, a vždy sa dohodnú rukami nohami. Závisí to asi od človeka. A čo sa týka financií, tak míňam mesačne asi toľko, koľko každý bežný človek v Bratislave, takže tu nejde o peniaze, ale o priority. Nemám hypotéku na dom, byt ani auto a nepotrebujem platiť za byt každý mesiac, ale tie peniaze dávam za letenky. Naozaj som nikdy nebola bohatá, ani ma nedotujú rodičia. Je to len o tom, čo máte radi a na čo ste ochotní venovať peniaze.

Čo by si odkázala ostatným, ktorí nad cestou do zahraničia ešte len uvažujú?

Tu sa môžem vyjadriť všeobecne, že naozaj vrelo odporúčam vycestovať, hoci sa to nikomu inému nepozdáva, len vám. Nikdy som sa nenaučila toľko ako pri cestovaní a sú to veci, ktoré nezabudnem do konca života.

Aké sú tvoje ďalšie plány?

Momentálne som pár dní na Slovensku, potom ma čaká Gruzínsko, Arménsko, zase Slovensko, nejaká krátka dovolenka pri mori s kamoškou, Česko a Mexiko v septembri. Potom asi zase Stredná Amerika, lebo som sa v prvej polovici roka zdržala o pár mesiacov dlhšie ako som čakala v Paname a Kostarike. Tak by som chcela navštíviť ešte krajiny Salvador, Honduras, Nicaragua, Guatemala a možno aj Belize. Možno pôjdem na konci roka ešte aj úplne na iný kontinent a Vianoce strávim znova doma na Slovensku. Od roku 2015 chcem robiť po svete tzv. yoga retreats, učiť jogu, ako zdravšie žiť a ako to skĺbiť s cestovaním. Už som o tom napísala aj slovenský ebook: Surová strava a cestovanie.

Ak sa chcete o Alexandre dočítať viac, navštívte jej FB stránku s totožným názvom ako jej blog www.CrazySexyFunTraveler.com, ktorý píše v angličtine. Nezabudnite sa v komentároch pod článkom vyjadriť, ako sa vám páčil/nepáčil, prípadne čo by ste sa Alexandry ešte radi opýtali. Prosím, ak sa vám projekt SpozaHraníc.com páči a žijete v zahraničí a máte záujem o podobný článok, dajte o sebe vedieť. Prípadne nás podporte jednoduchým zdieľaním medzi vašimi najbližšími. Ďakujem, vidíme sa pri ďalšom článku :) 

 

You may also like

Dobrovoľníkom v Brazílii na 10 mesiacov
Čarovný svet pod hladinou
Nepredvídateľný svet opičiek, farieb, džungle a usmiatych Indonézanov
Krajina elfov, škriatkov a priateľských ľudí – Island